Ako znovuzískať zdravú a správnu sexualitu
Žiť ideál čistoty – teda sexualitu v pôvodnej harmónii, sa nám dnes zdá takmer neuskutočniteľné. A to z niekoľkých dôvodov: Prvou príčinou je silné tiahnutie našej narušenej prirodzenosti, ktorá sa prejavuje ťažko zvládnuteľnou žiadostivosťou. Druhou príčinou je, že sme dennodenne vystavovaní záplave sexuálnych pokušení v médiach a súčasnej kultúre. A treťou príčinou je, že máme skreslenú predstavu ako dosiahnúť sexuálnu harmóniu a čistotu.
Prinavrátiť sexualite jej pôvodný obraz vyžaduje určité úsilie, nepôjde to samo od seba. Slovo sexuálna čistota v tomto kontexte neznamená celibát alebo sexuálna abstinencia, ale schopnosť žiť sexualitu čisto, v jej pôvodnom určení, očistenú od všetkého, čo ju degraduje. Sú k tomu potrebné nasledujúce kroky:
Rozum.
Na začiatku musíme použiť rozum. Človek je rozumným stvorením – dokáže poznávať pravdu a podľa nej žiť. Človek, ktorý sa nechá ovládať vášňami, stráca svoju ľudskú dôstojnosť a prestáva byť naplno človekom. Preto musí človek urobiť všetko pre to, aby rozumom a vôľou ovládol vášne, túžby a žiadostivosť. Naopak, človek, ktorého rozum a vôľu ovládajú vášne, ubližuje sebe i druhým. Rozum osvietený pravdou, je najväčšou silou, ktorá nám pomôže prekonať vášne. Vyžaduje si to od človeka, aby bol pokorný voči pravde o sexualite – túto pravdu uznal, prijal ju a podriadil sa jej. Preto potrebuje dostatočne silné argumenty, ktoré ho presvedčia, že musí zmeniť svoj život.Všetky rozumové argumenty podložené vedou, medicínou a psychológiou, boli podrobne rozobraté v predchádzajúcich kapitolách. Keď ich prijmeme, vynorí sa pred nami jasný cieľ – vieme, čo v našom živote a našej sexualite dosiahnuť chceme a čo nechceme.
Hodnota a dôstojnosť človeka. Láska ako zmysel ľudského života.
Najväčšou motiváciou k tomu, aby sme zmenili svoj postoj a pracovali na čistote srdca, je nielen úcta k pravde, ale aj úcta a láska k druhému človeku. Musíme si uvedomiť, aká je hodnota druhého človeka - hoci človek nie je Bohom, má v sebe čosi božské, je podobný Bohu. Je nadradený nad celý stvorený svet, má rozum, je inteligentnou bytosťou. Rozumom dokáže poznávať a chápať logické súvislosti, objavovať zákonitosti vo svete okolo seba. Každý človek je jedinečný na tejto planéte – má len jeden životný príbeh v dejinách vesmíru, jedinečnú kombináciu schopností a vlastností, a jedinečnú genetickú informáciu zabudovanú vo svojich bunkách. V celých dejinách vesmíru je každý z nás originál. Žiadna naša kópia nebola, nie je a nebude. V tomto spočíva veľkosť a hodnota človeka. Potom pochopíme, že nemôžeme s ním jednať ako sa nám zachce. Láska je najvyššou hodnotou a zmyslom nášho života. Jej musíme podriadiť celý svoj život. Z toho vyplýva, že máme byť pokorní voči láske – podriadiť sa jej požiadavkám a nárokom. Podriadiť sa láske ako najväčšej hodnote znamená, mať druhého človeka, a teda aj človeka druhého pohlavia, v úcte, vážiť si ho, zaobchádzať s ním v skutkoch, myšlienkach a predstavách, nie ako s predmetom na sebauspokojenie, ale ako s jedinečnou osobou, so všetkým, čoho je táto osoba hodná. S každým človekom treba preto zaobchádzať spôsobom, ktorý zodpovedá tejto hodnote.
Spravodlivé je to, čo človeku právom patrí. A týka sa to aj oblasti sexuality . A právom mu patrí, aby s ním druhý človek nezaobchádzal ako s predmetom žiadostivosti, ale aby s ním zaobchádzal s úctou a rešpektom. Z tohto dôvodu máme mravnú povinnosť pozerať sa na druhého človeka čisto.
Zdržanlivosť a sebaovládanie.
Nasleduje zdržanlivosť. Človek musí vládnuť nad žiadostivosťou tela, keď sa v ňom ozýva a dožaduje sa uspokojenia proti tomu, čo rozum uzná za dobré a správne. Zo svojho života musíme odstrániť všetko a vyhýbať sa všetkému, čo negatívne ovplyvňuje našu sexualitu. V oblasti sexuality sme veľmi zraniteľní a krehkí, a preto sa musíme dôkladne chrániť všetkého, čo ju môže narušiť a odviesť na zlú cestu. Prvý, veľmi dôležitý krok, je vyhýbať sa všetkému, čo v nás podporuje nezdravú sexuálnu žiadostivosť, čo nás provokuje, čo nás v tejto oblasti znečisťuje a negatívne ovplyvňuje. Je to internet, určité časopisy a televízne programy, rozhovory a spoločnosť niektorých ľudí. Únik, útek a vyhýbanie sa – nie je to nič detinské ani zbabelé. Je potrebné, aby sme nanovo pochopili dôležitosť zdravej a inteligentnej askézy od všetkého, čo nám škodí. Priam úzkostlivo dbáme o prevenciu a vyhýbanie sa chorobám, kupujeme vitamíny a biopotraviny, športujeme a vyhýbame sa rôznym škodlivinám. Ale čo sa týka ekológie a hygieny našej duše, v tom sme doslova zaostalí. Aby sme mohli žiť zdravú a šťastnú sexualitu, musíme sa vedome a pozorne vyhýbať všetkému, čo ju môže znečistiť. V tejto brožúrke boli všetky tieto pokušenia podrobne rozobraté.
Musíme sa zbaviť mylného presvedčenia, že sexuálne reakcie sú nevyhnutne dané a úplne nezávislé od ľudskej vôle. Musíme uveriť, že telo nás môže poslúchať, ak ho k tomu usmerníme.1
Sebaovládanie je výchovou k ľudskej slobode. Alternatíva je zrejmá: alebo človek ovláda svoje vášne a nadobudne pokoj, alebo sa nechá nimi zotročiť a stane sa nešťastným.
Ovládanie žiadostivosti tela je hodné človeka. Ak to človek nerobí, škodí svojej prirodzenej dokonalosti, umožňuje v sebe pôsobiť tomu, čo je nízke a závislé a napokon – sám sa stáva od toho závislým. Človek sa pomocou zdržanlivosti bráni pred inváziou, ktorá prichádza zo strany zmyslovosti a žiadostivosti tela preto, lebo zasahuje to do jeho prirodzenej schopnosti sebaurčovania. Človek sám musí chcieť, nesmie pripustiť, aby sa s ním dialo niečo nedobré. Ovládanie je pevne späté s prirodzenou potrebou človeka vládnuť nad sebou. Aby človek dosiahol ovládnutie takéhoto nutkania a vzrušenia, musí sa postupne vychovávať k sebakontrole vôle, citov a emócii. Táto výchova sa musí rozvíjať vrátane najmenších gest, ktoré môžu ľahko prejsť ku skutkom. Sebaovládanie je dlhotrvajúca snaha. Nemožno ho nikdy pokladať za dosiahnuté raz navždy. Predpokladá úsilie začínať vždy znova vo všetkých obdobiach života. Vyžadované úsilie môže byť intenzívnejšie v určitých obdobiach, napríklad keď sa formuje osobnosť, v detstve a počas dospievania.1,11
Aktívne budovanie krásnej a dôstojnej sexuality.
Zdržanlivosť však nestačí. Je to len polcesta. Nestačí len vyhýbať sa pokušeniam a potláčať všetky hnutia nezdravej sexuálnej žiadostivosti. Treba aktívne budovať a posilňovať vyrovnanú sexualitu v jej pôvodnej podobe. Tieto dva prístupy treba používať súčasne – pasívny /neužívať/ a aktívny / prežívať sexualitu obnoveným spôsobom/. Veľmi častou chybou mnohých, ktorí chcú žiť pravdivú a čistú sexualitu, je práve to, že si myslia, že čistotu získajú len sebazapieraním a askézou – teda potláčaním žiadostivosti a vyhýbaním sa hriechu. Tým však ostane v duši vákuum – akési nevyplnené miesto, a hrozí, že zo sexuality ako takej si urobíme nepriateľa, spútame ju a zatlačíme do podvedomia. Ale na to, aby sme boli naplno ľuďmi, nemôžeme odrezať veľkú časť našej prirodzenosti. Pritom čistota neznamená, že nemám žiadne sexuálne pocity a túžby. Čistota znamená žiť sexualitu v pravde. Bolo by chybou odmietnúť sexualitu ako takú, len preto, že ju prežívam rozpolteným spôsobom. Aktívny prístup znamená, naučiť sa vidieť druhého človeka opačného pohlavia vo svätosti a úcte. Naučiť sa nevidieť len jeho telo ako predmet na užívanie a rozkoš, ale vidieť celú osobnosť s dušou i telom. Vidieť človeka v úcte znamená mať radosť z jeho ženskosti či mužskosti, z krásy a príťažlivosti jeho tela, z vyžarovania jeho jedinečnej duše, a vedieť to naplno precítiť, bez zneužívania v predstavách či myšlienkach. Znamená to, pochopiť čistým spôsobom, čo je to sexuálny pud a príťažlivosť, čo je to sexuálna radosť, čo je to sexuálne spojenie manželov, - prijímať to s veľkou vďačnosťou ako dar, mať tieto veci v úcte, vedieť sa z nich tešiť, a súčasne byť vnútorne slobodný. Budovanie tohto pozitívneho prístupu k sexualite, je dlhodobý proces, a vyžaduje veľa úsilia a času, cez mnohé pády. Je to získavanie čnosti – akejsi novej schopnosti. Táto čnosť čistoty a sa stáva trvalou súčasťou našej osobnosti. Nie je to žiadna nadstavba ani niečo navyše, je to len návrat ku koreňom, je to len očistenie zranenej a obnovenie pôvodnej sexuality v jej plnej kráse – tej, ktorú sme stratili pri prvotnom páde človeka. Preto, ak túto cnosť získame, je silná a trvalá – je to obnovená prirodzenosť.
Úlohou čistoty nie je iba zdržanlivosť od „nečistoty“ a od toho, čo k nej vedie, teda zdržanlivosť od chtivých žiadostivostí, ale je ňou zároveň udržiavanie vlastného tela, a nepriamo tiež tela druhého, vo „svätosti a úcte“. Skôr má kladnú dimenziu ako zápornú. Tieto dve veci – „zdržanlivosť“ a „udržovanie“, sú úzko prepojené a jedna na druhej závislé. Zdržanlivosť vyžaduje sama od seba premáhanie niečoho, čo je v človeku a čo v ňom vzniká spontánne ako sklon, ako príťažlivosť. Pojem úcta je hlboko správny, úplný a výstižný. Úcta, ktorá vzniká v človeku voči všetkému, čo je telesné a pohlavné, sa ukazuje ako najdôležitejšia sila k tomu, aby uchovávala telo vo „svätosti“.2
Nie je možné len samo tlmenie vzruchov žiadostivosti tela alebo reakcií zmyslovosti, a ich zatláčanie do podvedomia. To nie je budovanie cnosti. To nie je vnútorná sila, ale skôr slabosť. Cnosť však musí byť silou ľudského ducha. Táto sila vyplýva z rozumu, ktorý vidí skutočnú pravdu o hodnotách a hodnotu osoby i lásku stavia nad hodnoty sexus a nad užívanie s nimi spojené. Čistota nemôže spočívať len v slepej zdržanlivosti. Zdržanlivosť je nevyhnutnou metódou ovládania sa, ale nerozhoduje o plnom realizovaní čistoty. Sama zdržanlivosť nemôže byť cieľom. Človek je tak vnútorne stavaná bytosť, že vzruchy žiadostivosti tela neustupujú úplne, keď ich zmierňuje sila vôle – vtedy ustupujú len povrchne. Aby zanikli celkom, musí človek vedieť prečo ich ovláda. Musíme pred vôľu postaviť takú hodnotu, ktorá v plnej miere vysvetľuje nevyhnutnosť zmierňovania toho, čo vzniklo v žiadostivosti tela a zmyslovosti. Tou hodnotou je pravda a láska k človeku. 2
Kde nájsť silu?
Tento ideál a cieľ sa určite väčšine ľudí páči, oslovuje ich a uvedomujú si jeho pravdu vo svojej duši, ale myslia si, že nie je v ľudských silách dosiahnuť ho. Je pravda, že človek sám – len z vlastných síl, to dokáže len čiastočne, a často tento boj vzdá. Musíme si uvedomiť, že to sám Boh nás pozýva k tomu, aby sme nastúpili na túto cestu očisťovania vlastnej sexuality. Boh nás prikázaniami nechce obviňovať ani odsudzovať, skôr nás nimi povoláva k ideálu. A keďže on najlepšie pozná našu dušu a stvoril našu sexualitu, len On nám môže dať nadprirodzenú silu a pomoc zhora – ktorej hovoríme milosť, a ktorá nám pomôže nastúpiť na túto cestu a dôjsť až do cieľa. Boží Duch je silnejší ako telo. Ak sa rozhodneme úprimne podriadiť Božiemu prvotnému plánu s našou sexualitou a budeme prosiť Boha, aby nám dal svojho Ducha, podarí sa nám to. On v nás vybuduje cnosť vnútornej slobody od nutkania vlastného tela, On spôsobí, že bude v nás nastolená pôvodná hierarchia a rovnováha – rozum a vôľa budú vedieť správne usmerňovať pud. Staneme sa ľuďmi, ktorí dokážu ovládať samých seba v slobode, ktorí budú vedieť dať sa druhému v plnej slobode ako dar a prijať druhého ako dar.
Boh poslal na svet svojho syna Ježiša Krista ako Spasiteľa. Spasiteľ znamená záchranca všetkých oblastí ľudského života. On chce zachrániť a obnoviť aj našu sexualitu. Obráťme sa na Neho ako na priateľa, ako na Syna Všemohúceho Boha a Stvoriteľa ľudského bytia i všetkého, aby nám pomohol.
Duch túži proti telu a v týchto svojích túžbach sa ukazuje omnoho silnejší ako „telo“ a túžby vzniknuté zo žiadostivosti. V tomto boji medzi dobrom a zlom sa človek prejavuje ako omnoho silnejší vďaka moci Ducha Svätého.
Čistota1,2,11
V zrelej čistote sa človek teší z víťazstva nad žiadostivosťou. Muž a žena zakúšajú prvotnú prostotu, priezračnosť a vnútornú radosť vzájomného vzťahu.
Toto je podstatne odlišné od vášne a neresti. Jedna vec je totiž ukojenie vášní, iná je radosť, ktorú človek nachádza, keď plne vlastní samého seba a môže sa tiež
týmto spôsobom stať naozajstným darom pre druhého. 
Čistota nie je potlačovanie, ale bdelosť nad prijatým darom sexuality, ktorý je vzácny a bohatý. Čistota je duchovná sila,
ktorá dokáže chrániť lásku pred nebezpečenstvom bezuzdného sebectva a agresivity a vedie k jej plnému rozvinutiu. Čistota má svoje zákony rastu, ktoré prechádzajú
stupňami poznačenými nedokonalosťou a veľmi často aj hriechom. Čistý a čnostný človek „sa zo dňa na deň“ formuje svojimi početnými slobodnými rozhodnutiami. Preto poznáva, miluje a
koná morálne dobro podľa stupňov svojho rastu“.
Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka. Čistá osoba si zachováva neporušenosť síl života a lásky, ktoré sú v nej uložené. Z čistoty vyviera ona zvláštna krása, ktorá prestupuje celú bytosť človeka.
| Žiadostivá sexualita | Zdravá sexualita |
|---|---|
 |  |
| vyvoláva hanbu | posilňuje sebaúctu |
| je nedovolená, vynútená a využívačná | nežiada obete |
| zahráva si s hodnotami | prehlbuje zmysel života |
| vzrušenie je založené na strachu | vzrušenie je v zraniteľnosti |
| opakuje detské zneužívanie | posilňuje pocit dospelosti |
| odcudzuje človeka od seba samého | posilňuje vnímanie seba |
| buduje vzdušné zámky | je realistická |
| je sebazničujúca a nebezpečná | buduje istotu |
| presadzuje zotročenie alebo zmocnenie | je ústretová a intímna |
| je zvádzajúca | prijíma zodpovednosť za vlastné potreby |
| slúži ako prostriedok na utlmenie bolesti | môže priniesť útechu |
| je neúprimná | prináša jednotu, celistvosť |
| stáva sa rutinou | ponúka nové výzvy |
| posilňuje dvojtvárny život | zjednocuje autentické časti osobnosti |
| je trpká a neradostná | prináša potešenie a je hravá |
| je perfekcionistická | prijíma nedokonalosť |