Sexualita a médiá
Bulvárne a lifestylové časopisy sú veľmi obľúbené - pre ich nenásilný a zábavný štýl si v nich radi listujeme, pretože sú príjemným uvoľnením po ťažkom a zodpovednom dni v práci. /Hoci nimi tak trocha aj pohŕdame pre ich plytkosť.../ Vždy v nich však okrem iného narazíme aj na stránky s pikantným sexuálnym obsahom – veľakrát sú priamo na titulnej strane, aby prilákali čitateľov. A priznajme si, že mnohí z nás ich kupujeme aj z tohto dôvodu. Prebúdzajú v nás napätie a erotické šteklenie. V čitateľoch vzniká určitá závislosť a potreba kupovať ich a pre nakladateľov sú z toho zase dobré finančné zisky. Články týkajúce sa sexu sú označené nadpisom „intímne záležitosti“, čo v nás vyburcuje ešte väčšiu zvedavosť. Sú v nich obrázky párov vo vášnivých pózach, rozoberané detaily pohlavného styku, návody a techniky na vyvolanie čo najdlhšieho a najintenzívnejšieho vzrušenia, poučujú čo je momentálne sexuálne príťažlivé, ako si zaflirtovať počas letnej dovolenky – pričom za flirt sa považuje nezáväzný sexuálny pomer s náhodnou letnou známosťou. Všetky tieto články pôsobia na ľudskú obrazotvornosť, túžby a psychiku. Predovšetkým vybičovávajú žiadostivosť. Sex predstavujú ako konzumnú záležitosť, ako koníček alebo druh športu, ktorý nás má voviesť do rajskej extázy. Áno, sexuálny život manželov je príjemný, krásny a extatický, ale súčasne je aj prejavom hlbokej lásky a puta medzi manželmi. Avšak v článkoch uvedených časopisov sa nehovorí o manželstve, o vernosti, o láske. Prakticky v žiadnom z nich sa nepíše o manželskom spolužití, ale iba o flirtoch bez záväzkov. Sex sa tam predstavuje a pretláča len ako nezáväzná príjemnosť. Tieto články extrémne zdôrazňujú len telesný, konzumný a pôžitkársky rozmer sexu a podporujú neveru a promiskuitu. Dávajú dôraz na intenzitu vášne a rozkoše, na úkor priateľstva, úcty a dôvery. Dávajú sexu nesprávnu mieru a miesto v živote človeka a v medziľudských vzťahoch. Robia zo sexu banálnosť a zábavu. Kdežto sex vo svojom pôvodnom zámere je vážna vec spájajúca ľudí na doživotie. Tieto články zverejňujú veci, ktoré patria do skrytosti vzťahu muža a ženy. Tým porušujú ďalšiu prirodzenú vlastnosť sexu a tou je intímnosť a výlučnosť – len medzi dvoma oddanými osobami a v diskrétnej skrytosti.
Takéto časopisy nám denne masírujú mozgy a menia našu mentalitu. Začíname preberať ich postoje a pohľady na sex, prenikajú nám do podvedomia, do nášho životného štýlu. Prijímame ich ako realitu a pravdu, hoci je v nich pravda o sexe prekrútená a zdeformovaná. A to všetko za jednu cenu – za cenu pikantnosti, ktorá prelomí náš šedý stereotypný život, ukojí našu nemiestnu zvedavosť a vzruší naše zmysly. Ďalšou vecou, ktorá je už aj v bežných časopisoch, sú inzeráty na sex cez telefón. To je už propagácia pornografie a prostitúcie. A to len preto, aby časopisy na seba zarobili.
My tieto články čítame. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Ak sa rozhodneme neznečisťovať si myseľ a žiť sex v pravde, lepšie je ich nečítať. Vždy človeka vyprovokujú a znásobia jeho žiadostivosť. A my chceme predsa proti žiadostivosti bojovať.Chce to opäť presvedčenie a určitú sebadisciplínu –odmietnuť ich a nevziať do rúk.
Druhým problémom je sex v televízii. Na samom začiatku vynájdenia filmu, bol púhy bozk muža a ženy na filmovom plátne niečim svetoborným. Postupne sa čoraz viac uvoľňovala morálka a dnes sú už v dennom vysielacom čase, ktorý môžu sledovať aj deti, filmy plné posteľových scén a množstvo erotických slovných narážok. Kedysi by to bolo nemiestne a pohoršujúce, dnes to ľudia tolerujú. Dnes sa vo filmoch vulgárne hovorí o pohlavnom styku a všetkých možných aspektoch sexu v takom tóne, akoby šlo o kupovanie uhoriek v obchode alebo hrabanie lístia v záhrade. Mužov prezentujú ako samcov, ktorým ide len o jedno... a zo žien robia bábiky bez duše. Degradácia niečoho tak vzácneho a posvätného ako je sexualita. Dnes sa už žiaden významnejší film nezaobíde bez zobrazenia nahej milujúcej sa dvojice. Berieme to ako niečo normálne a radi sa na to pozrieme. Keď sa však nad tým hlbšie zamyslíme, to čo robíme, je úchylka, ktorá sa volá voyerizmus – pozorovanie ľudí pri sexuálnom styku. Predstavte si, že by ste vstúpili v noci do spálne cudzích manželov, zasvietili by ste svetlo a našli ich ako sa nahí milujú. Určite by ste sa veľmi zahanbili. A rozhodne by ste tam neostali stáť a nepozorovali ich až do konca. Ale pri pozeraní filmov toto robíme. Samozrejme, že to vzbudí našu žiadostivosť.
Možno budete namietať, že sex medzi mužom a ženou je niečo krásne a prirodzené, a prečo sa nepozrieť na niečo, čo je predsa normálnou súčasťou života. Áno je to pravda. Avšak patrí to na oči druhým? Čo to spraví s deťmi alebo adolescentmi, ktorí sa pozerajú? Môže ich to pokaziť – naviesť na predčasné pohlavné skúsenosti, podporiť k predmanželskému sexu, vyburcovať ich krehkú a nezrelú sexualitu. Čo to môže spraviť s manželmi? Vyvolať túžbu po cudzej žene či mužovi, čo nepriamo navádza k nevere.V podstate 99% takýchto scén vo filmoch sa týka krátkodobých /často náhodných/ vzťahov dvoch ľudí a často ide aj o neveru.
Pri filmoch je narušená dôležitá vlastnosť sexuality – a to je intímnosť a diskrétnosť. Sex rozhodne nepatrí na oči cudzím ľuďom. Týka sa čisto len konkrétnej dvojice muža a ženy, ktorí sa milujú. Je to ich navýsosť intímna a súkromná záležitosť. Naše svedomie a cit, ak ich nemáme skazené, jasne hovoria, že keď sa milujeme, skryjeme sa, kde budeme nerušení, lebo v sexuálnom pomere sa tomu druhému úplne otvárame, sme veľmi zraniteľní, stávame sa jedno telo. Sex vyžaduje skrytosť a intimitu. Treba sapravdivo pozrieť na to, ako sa nechávam ovplyvňovať sexuálnou ofenzívou zvonka. Ak prijímam premisu, že milovanie muža a ženy je záležitosťou navýsosť intímnou a nie je správne jej akékoľvek verejné zobrazovanie vo filme, pretože z nás robí voyerov a narušuje túto intimitu, ktorá patrí len do manželstva medzi konkrétneho muža a konkrétnu ženu, tak sa rozhodnem, že nebudem tieto scény pozerať. Pomoc je jednoduchá –pri každej takejto scéne zavrieť oči. Chce to trocha sebadisciplíny a úcty k posvätnosti a intimite sexuálneho styku. Na prvý pohľad sa to zdá detinské – mnohí si pamätajú, ako im rodičia kázali zakryť si oči, keď bola vo filme sexuálna scéna. Bolo to múdre. Nikto nevidí, ako si privriem oči, pretože väčšina ľudí je v tom momente priklincovaná k obrazovke alebo k plátnu kina.Niekoľkokrát to skúste a budete veľmi prekvapení, že ste o nič neprišli a po skončení filmu nie ste sexuálne vyburcovaní, ale pokojní a vyrovnaní. A zas naopak – pamätáte si ako vás zazretie milostných scén ešte dlho prenasledovalo v predstavivosti a v pamäti a nakoniec vás dohnalo k masturbácii?
Pred 100 rokmi ľudia nemali zďaleka také problémy s vášňou a sexuálnou žiadostivosťou, lebo boli uchránení od takýchto častých a extrémnych stimulov, ktoré by vyburcovávali ich sexualitu na maximum. Preto sa dokázali aj oveľa lepšie ovládať. Možno to vyzerá puritánsky, úzkoprso a nemoderne. Avšak nová sexuálna revolúcia je práve o tom – vrátiť sexu jeho skutočnú hodnotu, dať mu to správne miesto v živote a tú správnu mieru, aby nás nezotročoval, ale robil skutočne šťastných. A k tomu patrí aj vyhýbanie sa všetkým umelým stimulom, ktoré boli menované. Ľudia si mysleli, že ich to oslobodí, keď budú môcť otvorene hovoriť o vášni, rozkoši, ale ono to v nich paradoxne vyvoláva ešte väčšiu túžbu po silnejších a silnejších stimuloch, a po väčšej vášni. Stávajú sa nenásytní, závislí, miesto očakávanej slobody v sexe sa stávajú jeho otrokmi – toto otroctvo z nich robí slabú, ľahko manipulovateľnú masu davu, ktorá potrebuje, aby ju niekto stále kŕmil len príjemnosťou, pohodlím, konzumom. Sexuálna závislosť otupuje kritické myslenie, angažovanosť a aktivitu človeka.
Redaktori mnohých komerčných rozhlasových staníc len tak sršia dvojzmyselnými narážkami a vtipmi, nezriedka ťažkého kalibru. Toto je kultúra, ktorý sa šíri do éteru. Kultúra i zábava formujú človeka. Čo to robí s nami? Učí nás to podobný štýl komunikácie pestovať a tolerovať. Tak sa šíri vulgárnosť. Ak si chceme skutočne začať vážiť sexualitu a mať k nej úctu, musíme prestať počúvať a hovoriť dvojzmyselné narážky a vtipy.
Slovo obscénny označuje všetko, čo sa nemá ocitnúť pred očami divákov, čo má byť obklopené vhodnou diskrétnosťou, čo nemá byť prezentované ľudskému pohľadu. V minulosti vzniklo mnoho umeleckých diel, ktorých námetom je ľudské telo vo svojej nahote, ktorého kontemplácia nám umožňuje sústrediť sa na vnútornú pravdu človeka, na dôstojnosť a krásu – i tú nadzmyslovú – jeho mužnosť a ženskosť. Dnes sú to často zobrazenia ľudského tela, ktoré ho redukujú na úroveň predmetu, predmetu rozkoše, určeného k uspokojeniu samotnej žiadostivosti.1
Naše prežívanie telesnosti a sexuality môže byť prostredníctvom umeleckých diel a audiovizuálních prostriedkov, v srdci človeka utvárané a prehlbované, ale tiež deformované a ničené. Vyberme si akým spôsobom chceme pristupovať k médiam a používať ich – ako k niečomu čo nám pomáha budovať hodnoty, v ktoré veríme, alebo ich deštruovať. Je na nás, aby sme si vyberali také programy, časopisy a stanice, ktoré nás budujú.1
Nikto nám nezakazuje pozerať televíziu a ísť do kina. Je veľa výborných filmov, žiaľ ich režiséri nie vždy majú pochopenie a zmysel pre hodnoty v sexualite. Je preto na nás, aby sme tieto scény prefiltrovali.