Ako žiť sexualitu

Sexualita muža

Porozumieť túžbe po žene.

Túžba, ktorú má muž po žene, nie je len čisto sexuálna, aj keď sa mu to na prvý pohľad zdá. Je to hlboká, bytostná túžba po niekom, kto mu chýba, aby sa stal naplno mužom a človekom a aby jeho život mal zmysel. Každý muž nesie vo svojom srdci prázdne miesto, ktoré môže naplniť len žena. Biblický symbolizmus

o tom jasne hovorí – Boh vybral Adamovi rebro a stvoril z neho ženu. To prázdne miesto ostáva – muž Adam – hľadá časť seba, ktorou je žena a žena Eva hľadá tú časť ku ktorej patrí – Adama. Je to len obrazné vyjadrenie toho, že človek bol Bohom stvorený pre vzťah a nie pre izoláciu a samotu. Je to vyjadrenie toho, že psychika a osobnosť muža i ženy sú neúplné a naplnenie nájdu len vo vzájomnom spoločenstve. Preto muž túži po žene – keď ju príjme ako dar, cíti sa naplno mužom. To isté platí aj pre ženu.

Týmto spôsobom musí muž pochopiť svoje najvnútornejšie túžby – že sa nejedná len o sexuálnu túžbu po tele ženy, ale o túžbu po láske a vzájomnom spoločenstve. A preto povrchné sexuálne vzťahy ho nemôžu nikdy uspokojiť, lebo sa míňa cieľu, ku ktorému je priťahovaný.

Radosť zo sexu.

Nie je namieste mať pocity viny, keď si chce muž naplno vychutnať radosť zo sexu. Ovocím vzájomného sexuálneho života je radosť. Ale táto radosť patrí len do manželstva a len tam ju možno prežiť najintenzívnejšie a najkomplexnejšie.Čím viac je do intímneho vzťahu zapojená vzájomná láska, úcta, odovzdanosť, otvorenosť mať deti, tým je tá radosť uspokojujúcejšia, väčšia a hlbšia. Ak ide pri vyhľadávaní tejto radosti len o telesnú radosť, je veľmi krátka a prchavá a v duši zanechá skôr smútok a prázdnotu. Sexuálna radosť musí byť aj duševná a duchovná – a tá prichádza cez lásku, oddanosť, úctu. Čím menej je v sexuálnom akte lásky, a jedná sa len o telesný pôžitok, tým je radosť kratšia, prchavejšia, zanechajúca neuspokojenie a prázdnu dušu.

Po čisto fyzickom styku sa akékoľvek nežné pocity po jeho skončení vytrácajú, všetky sexuálne potreby ostanú neuspokojené a výsledkom je duševná tieseň. Náhodným „rýchlovkám“ medzi dvoma cudzími ľuďmi v bare, v škole, na večierku, apod., tak chýba neha, že si hneď po orgazme mnohí sexuálne presýtení muži sťažujú, že v nich prítomnosť ženy po takomto styku vzbudzuje odpor. Prajú si, aby bola od nich tak ďaleko, ako je to len možné. Pretože je Mozambik pre mnohých mladých ľudí najvzdialenejšie miesto, ktoré poznajú, označujú chlapci tento nepríjemný pocit, ktorý zažívajú po bezvýznamnom náhodnom styku bez nehy, ako „mozambický syndróm“ / ďalšiu z dnešných psychických pohlavných chorôb/.¹⁴

Samozrejme, ak muž má nezáväzný sex, zažije aj radosť a pôžitok, ale oni nie sú znakom toho, že to čo robí, je dobré. On si vlastne ukradne len čerešňu zo šľahačkovej torty. Zakúsi onen krásny okamih úžasného prísľubu, ktorý je spojený s manželským sexuálnym životom – odtrhne si z tohto spojenia manželského sexu a radosti, zopár plodov, ale ostane nenasýtený, túžiaci a hľadajúci.

To, že nezáväzný sex môže byť tiež príjemný a vzrušujúci, ešte neznamená, že je správny a dobrý a nezanechá trpké následky.

Ovládanie vlastnej sexuality.

Pravého muža charakterizuje čestnosť, pravdivosť aj za cenu obetí, sila, pevná vôľa a bojovnosť, využité v prospech dobra druhých a nie na egoistické zneužívanie.

V spoločnosti sa vžilo akési ospravedlňovanie mužov z toho, že sú sexuálne výbušné stvorenia a nevedia sa dobre ovládať – a preto je priam normálne, že muž žije promiskuitne pred manželstvom i v manželstve, lebo muži sú proste takí, nemôžu za to a treba to prijať.Množia sa teórie o tom, že muž je vo svojej podstate aj tak polygamný a nedokáže byť verný jednej žene.Vyzerá to skôr ako zúfalé sebautešovanie sa žien, ktoré sú zraňované neverou svojich mužov. Mužská duša je stvorená pre monogamiu – pre len jeden výlučný a celoživotný vzťah s jednou konkrétnou ženou...

Je faktom, že muž je sexuálne výbušnejší a svoju sexualitu ovláda oveľa ťažšie ako žena. Ale to nie je žiaden dôvod na to, aby sme sa my muži odviazali z reťaze a podľahli svojmu sexuálnemu pudu. Máme síce silnejšie sexuálne túžby ako ženy, ale na rozdiel od nich sme vybavení aj väčšou psychickou silou, pevnou vôľou a bojovnosťou. Tieto vlastnosti využívame vo vrcholových športových a pracovných výkonoch, v politike a v spoločenskom živote a vôbec v dobývaní nášho sveta, a sme schopní pri rozvinutí týchto vlastností dosiahnúť priam nadľudské výkony. Prečo by sme takéto výkony nepodávali aj v správnom usmernení našej mužskej sexuality? Prečo by sme nemohli vrhnúť svoje duševné sily a svoj potenciál aj do boja proti svojej nezriadenej žiadostivosti, sklonu k pornografii, masturbácii, pozerania sa na ženy ako na objekty, proti pokušeniam k nevere a promiskuite? Kde vymizla naša mužská schopnosť askézy a sebazáporu? Muž, ktorý chce ovládať všetkých naokolo, ale neovláda sám seba a svoje pudy, je slaboch. Najťažší boj, ktorý môže podstúpiť muž, je boj so sebou samým, so svojimi slabosťami a egoizmom. Zabudli sme na tradíciu morálne veľkých mužov, ktorí najprv urputne bojovali na poli vlastného morálneho sebazdokonalenia, aby potom mohli bojovať za pravdu, dobro a spravodlivosť aj v spoločnosti.To sú skutoční muži – vnútorne slobodní muži. Sexuálny macho je obyčajnou karikatúrou muža, ktorý navonok vyzerá tvrdo, ale vnútri je slabochom. Oddať sa svojim pudom nie je nič mužné. Ide to samo, bez akéhokoľvek zapojenia vôle a sily.

Dnes vyrastá generácia mužov, ktorí sú otrávení a rozmaznaní konzumizmom, ktorý výrazne oslabuje ich vôľu, a sú otrokmi vlastných pudov a pôžitkov. Muž, ktorý podľahne sexuálnej nezriadenosti, stráca svoju mužnosť a svoje poslanie stať sa mužom.

Rytierstvo.

Archetyp rytiera je skrytý v každom mužovi, ale dnešnou mentalitou je potlačený. Rytierstvo sa vyznačuje úctou k ženám a bojom o vlastné mužské srdce, aby nepodľahlo tendencii vidieť v žene len sexuálnu hračku. Rytier v nás sa snaží vidieť v žene krásnu a vznešenú pani s dušou, a nie len jej telo s krivkami. Vidí v žene jej pravú hodnotu a krásu. Zneuctiť ju vo vlastných myšlienkách a predstavách nečistotou, je pre neho priam také nepríjemné, ako urobiť to v skutočnosti. Sexuálna túžba patrí medzi muža a ženu, ale rytier ju vie usmerniť a dať jej odklad, až keď príde ten správny čas – až láska dozrie a príde manželstvo. Muž by mal vnímať svoju milú nie ako korisť, ale ako dar.

Slabosť muža spočíva v tom, že si namýšľa, že dobil milované dievča. Pociťuje to ako svoju prevahu. Naopak, ak ďakuje za ňu Bohu, korí sa svojej láske a je to naozaj čosi oveľa krajšie, vziať si milovanú ako dar z Božích rúk, ako podrobiť si celý svet len preto, aby ju dobil. Kto naozaj miluje, toho duša nenájde pokoj, kým sa takto nepokorí aj pred Bohom, a dievča, ktoré miluje je preňho predsa niečim viac, než aby ju pokladal za korisť hoci v tom najkrajšom a najušľachtilejšom zmysle slova.²³

Rytier je ten, ktorý vie strážiť aj to, čo druhým nie je na očiach – svoje predstavy, myšlienky a túžby – a to kvôli ideálu, v ktorý verí – z úcty a lásky k pravde o sexualite a tým pádom aj z úcty a lásky k žene.

Rytierstvo znamená mať zásady, ideály, vieru v pravdu – a teda aj voči vzťahom a sexualite.

Muž bez ideálov, bez morálky, bez pravdy, bez duchovného rozmeru, bez Boha a rešpektu voči Nemu, je prázdny. Vtedy podľahne mámeniu svojich pudov a stáva sa samcom. Možno preto, že takýchto mužov je čoraz viac, sa ženám zdá, že sa jedná o normálnosť a pravidlo a na to, aby neboli trpko sklamané, radšej prijmú, že muži sú proste takí. Ale toto nie je pravá mužnosť.

My – muži a ženy, sa musíme neustále navzájom vychovávať a očakávať od seba viac. Kiež by boli ženy v tomto náročné na mužov a muži na ženy.

My muži sme povinní bojovať o očistenie vlastnej sexuality, a kto to skúsil, vie, že ten boj je veľmi náročný a dlhodobý. Ale je to vklad do našej šťastnej budúcnosti.

Muž potrebuje mať nad sebou autoritu a aby jej dôveroval a počúval ju, musí byť nanajvýš, dôveryhodná, dobrá a dokonalá – a takou autoritou je len Boh. Boh si chce získať srdce muža a ak mu muž uverí, stane sa jeho priateľom a bude ho poslúchať, Boh ho nesmierne požehná vo všetkých oblastiach života. Muž sám je slabý. Ale muž a Boh sa stanú spolu nepremožiteľní.

Ako urobiť ženu šťastnou.

Šťastná žena je vizitkou muža. To najlepšie, čo môže mladý muž urobiť pre svoju priateľku a eventuálnu budúcu manželku, je netlačiť ju do predčasného /predmanželského/ pohlavného styku. Mladý muž to robí z nedočkavosti, nezvládnutej žiadostivosti – a to je egoistické, lebo mu ide len o neho samého a jeho pôžitok, a nie o ženu. Žiadostivosť ho niekedy tak zaslepí a otupí, že nie je schopný akceptovať ženino odmietnutie a nepripravenosť na najintímnejšie spojenie, a preto nástojí, prípadne ju citovo vydiera vyhláseniami typu – keby si ma mala rada a záležalo ti na mne, tak by si sa so mnou vyspala. Takéto správanie hrubo narúša lásku a ničí vzťah. Ak nie je muž v tomto ochotný uznať ženino slobodné rozhodnutie a prijať ho, stojí za zamyslenie, kto je potom pre neho jeho priateľka – predmet na uspokojenie, ktorý musí za každú cenu mať alebo človek so svojou dôstojnosťou a slobodnou vôľou? Nerešpektovanie jej slobodného rozhodnutia a znásilnenie jej vôle, je najhlbšie pošliapanie lásky. Poníži ju, využije a zakryje to ospravedlnením, že ju miluje a túži po nej. Skutočná láska je slobodné darovanie svojho tela i duše tomu, koho milujem. Je to vzájomné darovanie. Zvlášť žena na to potrebuje čas, počas ktorého dozrie jej láska k mužovi a bude schopná a rozhodnutá darovať mu sama a slobodne to najcennejšie čo má – svoje telo, seba samu. Takýto dar možno dať len raz a navždy a len jednému, lebo darovať svoje telo je niečo definitívne. / stávate sa jedným telom/. Preto je to dobré len v manželstve. Muž si preto musí chrániť a pestovať ako kvet svoju budúcu manželku v tomto duchu, chrániť jej dôstojnosť, slobodu a šťastie, on sám, až do legitímneho manželstva. To je najlepšia príprava na vzájomné sexuálne spolužitie.

Je nemožné, aby si jedna osoba privlastnila druhú alebo sa jej zmocnila. Osoba je niekým, kto prevyšuje všetky úskalia privlastnenia a ovládania, držania a uspokojovania.^1,2

Muž a jeho pohľad na ženu. Prvotným pádom stratil človek schopnosť vidieť v pravde druhého človeka opačného pohlavia. Nevidí v úplnej harmónii telo a dušu, ale vidí predovšetkým telo odtrhnuté od duše.

Sklon vidieť žiadostivo telo a prekrytie ostatných hodnôt osoby touto žiadostivosťou, je v každom človeku. Človek žiaľ nie je takou dokonalou bytosťou /je narušená jeho prvotná dokonalá prirodzenosť/ ,aby v ňom zjav tela vzbudzoval len nezúčastnenú záľubu a potom jednoducho lásku k tej osobe. V skutočnosti zjav druhého človeka opačného pohlavia v ňom vzbudzuje aj žiadostivosť, čiže chuť užívať, s obídením skutočnej hodnoty osoby. Je to proti prirodzenému poriadku. Tento žiadostivý pohľad je voči druhému človeku nespravodlivý.¹

Čistý človek má pred očami ľudské telo v celej jeho pravde – teda telo prestúpené predovšetkým celou realitou osoby a jej dôstojnosti.

Kristus vyzýva každého muža, aby sa staral o dôstojnosť každej ženy, a zároveň dáva každej žene za úlohu, aby dbala o dôstojnosť každého muža.

Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! No ja vám hovorím: každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.

evanj. podľa sv.Matúša 5,27-28¹⁰